Ministerstvo financií nemusí vyčleňovať peniaze na Cirkev, v médiach nik nemoralizuje, v škole s krížom neprovokuje. Ideálne prostredie... Ale pre koho? Možno mestské a obecné úrady by sa potešili - sobáše by prebiehali v ich réžii. Pohrebníctva by rozšírili svoju ponuku o smútočné príhovory. Niekto by sa potešil novým majetkom a niekto zasa zániku kresťanských spoločenstiev a hnutí. Zrazu by sa vytvoril obrovský priestor pôsobnosti. Ale aká ponuka by nahradila tú, ktorú tlmočia kňazi?

Komu by sa "klaňali" ľudia bez Boha? Úspechu? Bohatstvu? Moci? Sexu? Ktovie...Aj dnes máme mnohých (aj na "vysokých" miestach) s titulmi, so skúsenosťami, aj s víziami. Ale bez hodnôt, bez cnosti vernosti a spravodlivosti. Bez pamäti na kresťanské hodnoty. Zahľadených do seba, stratených v egoizme, unudených a prázdnych. POnúkajúcich gýče a produkty bulváru. Kde je tu však pravda o živote človeka? Kam sa stratilo to úprimné hľadanie a pomenovávanie pravdy?

Svätá Edita Steinová povedala: "Kto hľadá pravdu, hľadá Boha, aj keď si to neuvedomuje." Asi preto nás neraz klamné predstavy o krásnom a bezstarostnom živote bez hodnôt, bez kňazov, bez Boha a náboženstva vedú k povrchnosti. Ktovie, k čomu by dospel človek, keby hľadal pravdu o sebe a svojom živote?